Mini. Príliš ženské? Metrosexuálna prepravka s domácim teritóriom v obchodných centrách? Zabudnite. Toto Mini si dáva na raňajky Audi RS4… Preto asi nebude vhodné na klasickú recenziu…

Pretože s bavíme o najrýchlejšom sériovom Mini, aké bolo kedy vyrobené. Keď jedným dychom spomeniem slovo mini a približne 218 koní, zbystriť by mali aj SUVčkári. Dostanú totiž ukážkovú lekciu o absencii hmotnosti a jej dôsledkoch. Pozitívnych samozrejme. Okrem toho ide o jedno z najchlapskejších áut, aké som zažil. Nesmejte sa… Dnes to nebude o spotrebách a praktickosti ale o správnom druhu šialenstva. A z veľkej časti aj o imidži.VzhľadNeviem, čo šoféruje pán Stark, ale toto auto by som pokojne prisúdil jeho sekretárke. Vôbec nejde o urážku, či podceňovanie. Ale pozrite sa naň! Toto nie je auto, ale komixová postavička. Hlavné auto pre vedľajšieho hrdinu.

Mini Cooper John Cooper Works GP

Veľký zadný spojler, iné kolesá, sanie v kapote, znaky kade tade. Budete nápadný všade, kam prídete.

Interiér, výbava a priestor

Začnem nezvykle, batožinovým priestorom. Ten prakticky neexistuje, pretože priestor na haraburdie nie je nijako vyárendovaný absentujúcimi zadnými sedadlami a platom. Vďaka tomu je limitujúcim prvkom pri prevoze vecí len tyč medzi zadnými uchyteniami tlmičov a operadlami predných sedadiel. „Kašlem vám na vláčenie vašich zadkov, radšej karosériu vystužiť,“ alebo takto vyzerá lekcia „zmužštenia“ auta. V Mini zároveň usúdili, že nepotrebujete tempomat ani ovládanie rádia na volante, ani parkovacie senzory.

Mini Cooper John Cooper Works GP

Čo sa ďalšej výbavy týka, GPS – nie, bluetooth audio – nie. Na druhej strane, elektrické okná a vyhrievanie sedadiel sme na našom testovacom aute našli. Preto cítiť akúsi schizofréniu. Keď už niekto chce ľahké auto tak veľmi, že vyhodí zadné sedadlo, asi si nebude pchať do sedadiel vyhrievanie. Ale ktovie… Čo sa pohodlia týka, sedadlá sú aj napriek výbornému bočnému vedenie veľmi pohodlné.

Motor, prevodovka a jazda

Mini Cooper JCW GP je auto použiteľné každý deň. Pohodlie je síce kompromis vychádzajúci v ústrety časom na trati (podvozok je dokonca nastaviteľný), no na pocit len o kúsok nepohodlnejší ako napríklad Mégane RS.

Prevodovka – stále rovnako výborná ako na klasickom Mini, prevodové pomery tak akurát. A motor… to je kapitola sama o sebe.

Mini Cooper John Cooper Works GP

Nad životnosťou motora s objemom 1,6 litra a výkonom 218 koní sa zamýšľať nebudem. Dôležité je, že sa s ním jazdí fantasticky. Keby mi niekto pred niekoľkými rokmi povedal, že toto dnes dokážeme vytiahnuť z „jednašestky“, asi by som ho vysmial. Hocijaká rýchlosť, hocijaké otáčky – motor je vždy pripravený vystreliť s takmer nepozorovateľným oneskorením turba.

V praxi a v meste – toto auto nie je reálne možné šoférovať predpisovo. Jednak preto, že vás budú široké pneumatiky pekne ťahať po koľajach, ale aj preto, že pri fuknutí do plynu svieti na tachometri rýchlosť dávno nie predpisová akosi priskoro.

Ale najväčším trápením je mestská premávka. Plaziť sa pomaly v zápche autom, ktoré zdolá Nürburgring za 8 minút a 23 sekúnd je nočná mora. Napriek tomu samotné auto je s takouto jazdou absolútne zmierené. Spojka ide ľahko, brzda tiež. Jediné čo dáva tušiť ostrý charakter sú akoby tvrdšie pružiny na spojke a zrejme ostrejšia vačka.

Mini je ale stále o tom, ako v ňom vyzeráte. Keď chcete byť rýchlejší a za lacnejšie, kúpite si Mégane RS. Mini so sebou nesie aj niečo iné – akýsi iný spoločenský status. Množstvo vecí je tu stále o dizajne a pocite, viac ako o časoch na trati. Napríklad pri normálnom brzdení motorom nepočujete nič zvláštne. Keď ale použijete tlačidlo Sport, zrazu začne malá beštia „pľuť“ do výfuku, akoby mala najostrejšiu vačku na svete. Prečo? Lebo! Objektívne dôvody za tým nehľadajte. Ale za ten pocit nabrúseného špeciálu to určite stojí. A ktoré auto vám chce vyhovieť ešte aj zvukovou kulisou? Aj to odfukovanie turba znelo akosi príliš dobre.

Najväčším mojím prehreškom bolo, že sa mi za čas strávený s JCW GP nepodarilo dostať na trať. Okrem toho ani počasie nebolo ideálne. Ale dokázali by ste odmietnuť niečo tak „zlaté a agresívne“?

Keď už sme sa nevedeli preháňať po trati, skúsili sme aspoň spotrebu v meste. Nie som si ale istý, či si palubný počítač z nás robil dobrý deň, alebo sme mali skutočne šťastie na premávku. Podliezť spotrebu výrobcu o skoro liter a pol je situácia nevídaná.

Mini Cooper John Cooper Works GP

V meste sa nám totiž podarilo jazdiť za 7,1 l/100 km. Mimo mesto si GP vypýtalo 5,5 l/100 km a po diaľnici pri 130 km/h to bolo opäť 7,1 l/100 km. Berúc do úvahy, že GP je diabol, ktorý na mokre prešmykuje kolesá ešte na treťom prevodovom stupni, sú to spotreby neuveriteľné (a preto by som ich bral s rezervou).

Nechcem pôsobiť kacírsky, ale takto nejako by som si predstavoval Clio Sport tretej generácie s turbom. Malé vrtké, našťastie nevarí. A to riadenie…, už dlho som nemal možnosť mať takú dobrú odozvu o dianí na ceste. Toto malé šialené auto je jednoducho motokára so strechou. A na steroidoch.

Mini Cooper John Cooper Works GP

Záver

Komixový hrdina, rýchly, štýlový, žerie málo, praktickosť mu príliš nehovorí. Všetko jasné? Dobre. Už teraz musíte vedieť, či ho jednoducho chcete, alebo nie. Pretože ak si nie ste istí, 37 894 eur za náš testovací voz vás zrejme rýchlo odradí…

Mňa by ale odradila skôr stratégia – za viac peňazí, menej výbavy. JCW bez prívlastku GP je plne postačujúca verzia. Ak ale chcete niečo exkluzívne a čo najlepšie pripravené na trať, JCW GP je tá správna voľba. Údajne sa ho vyrobí len 2000 kusov. Vedzte ale, že ho budete musieť chodiť venčiť na trať. Inak jeho kúpa nemá zmysel.

ZDROJ: http://automix.atlas.sk/testy/814769/test-mini-cooper-jcw-gp-komixovy-hrdina-agresivne-zlaticko